Tlačová konferencia - 40. rokovanie vlády,
dňa 26. 6. 2003

Martin Maruška, hovorca vlády
Dobrý deň, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vás privítal na tlačovej konferencii po skončení 40. schôdze vlády Slovenskej republiky. O svojich návrhoch, ktoré predkladal na rokovanie vlády, vás bude informovať pán minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavel Prokopovič. Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

Pavel Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií
Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, želám vám príjemný a úspešný deň. Ja som dnes predkladal na rokovanie vlády Slovenskej republiky štyri materiály. Pokračovali sme v rokovaní o aktualizácii výstavby diaľnic a rýchlostných komunikácií, ďalej som predkladal dva materiály týkajúce sa konsolidačnej funkcie Železníc Slovenskej republiky a Železničnej spoločnosti, teda materiál týkajúci sa formy oddlženia Železničnej spoločnosti a Železníc Slovenskej republiky. A štvrtý materiál, to bol skôr formálny materiál, bola to žiadosť o presun finančných prostriedkov z kapitálových výdavkov na bežné prevádzkové výdavky pre Železničnú políciu, v zmysle predchádzajúceho uznesenia vlády. K aktualizácii výstavby diaľnic a rýchlostných komunikácií – určite nie je pre vás tajomstvom, že včera sa tým zaoberala aj koaličná rada. Som veľmi rád, že sme došli ku kompromisu, ktorý je aj politicky, aj odborne prijateľný pre všetky strany vládnej koalície. Premietlo sa to dnes aj do rokovania vlády, kedy sme už nevracali sa k vecnej stránke tohto materiálu, skôr navrhol som tri doplnky k tomuto materiálu tak, ako sme sa dohodli včera. Prvý z doplnkov sa týkal taxatívneho určenia výdavkov zo štátneho rozpočtu na výstavbu diaľnic a rýchlostných komunikácií na roky 2004 až 2006 nasledovne: 60 % z každého ročného rozpočtu, zo štátneho rozpočtu podotýkam, netýka sa to súkromných zdrojov a fondov, zo štátneho rozpočtu 60 % na diaľnicu D1, 25 % na rýchlostnú komunikáciu R1 a 15 % na rýchlostnú komunikáciu R2. Diaľnica D1 je myslím každému známe, že to je tá tzv. severná trasa, ale to je jediná diaľničná trasa, ktorá je, potom rýchlostná komunikácia R1 – je to rýchlostná komunikácia Trnava-Nitra-Zlaté Moravce-Žiar nad Hronom-Zvolen, a rýchlostná komunikácia R2 je komunikácia Zvolen-Lučenec-Rimavská Sobota-Rožňava-Košice. To je prvý bod, ktorý sme doplnili do tohto projektu tak, ako som ho prezentoval aj pred týždňom po zasadnutí vlády. Ďalej druhý bod bolo zaradenie rýchlostnej komunikácie R2, teda úseku Zvolen-Lučenec-Rimavská Sobota-Rožňava-Košice, do možnosti zapojenia súkromného kapitálu, teda obdobne, ako budeme postupovať pri medzinárodnom tendri o záujemcu na investovanie a výstavbu diaľnice D1, to isté sa schválilo aj na úsek R2, teda úsek Zvolen-Košice. A tretia zmena alebo doplnok, skôr by som povedal doplnok, uznesenia hovorí o tom a stanovil sa termín pre začatie prípravných a projektových prác na vybudovanie rýchlostnej komunikácie na trase Bratislava-Dunajská Streda-Nové Zámky-Veľký Krtíš-Zvolen. Tieto tri doplnky, ktoré som spomínal, boli zapracované do projektu, teda do uznesenia a do materiálu Aktualizácia koncepcie výstavby diaľnic a rýchlostných komunikácií. Tento materiál bol v takomto znení s tými doplnkami jednomyseľne na vláde schválený. Ďalšie dva materiály, ktoré som prekladal, ktoré sa týkali oddlženia železníc – neboli k nemu vážnejšie vecné pripomienky, avšak na návrh podpredsedu vlády a ministra financií, ktorý žiadal ešte dopracovať finančný plán na nasledujúce roky o isté konkrétne ukazovatele, sme sa dohodli, že požiadal som pána premiéra o prerušenie rokovania o tomto bode programu a pokračovanie o týždeň na najbližšej schôdzi s tým, že v priebehu týždňa, ktorý sme získali, ešte zasadnú expertné skupiny z ministerstva dopravy a ministerstva financií, ktoré dopracujú ten finančný plán o tie ukazovatele, ktoré považuje ministerstvo financií za potrebné, aby v tom finančnom pláne na ďalšie roky boli. Čiže opäť sa k tým dvom bodom vrátime o týždeň. Ten štvrtý, ako som spomínal, je klasický bod, ktorý hovorí o tom – boli naplánované kapitálové prostriedky na riešenie bytovej situácie Železničnej polície, vzhľadom k tomu, že nie je potrebné v takomto rozsahu riešiť tú bytovú situáciu, požiadali sme zmenou rozpočtových pravidiel o presun na bežné výdavky, ktoré sú potrebné momentálne pre Železničnú políciu. Bolo to takisto bez pripomienok schválené.

redaktor, TV Markíza
Pán minister, môžete nám povedať, koľko je teda naplánovaných na každý rok na diaľnice a tie R1, koľko je to v 2004, 2005, 2006 peňazí, aby sme vedeli vypočítať, koľko je vlastne 60, 25 a 15 %. Potom k tomu súkromnému kapitálu – ešte po tom termíne, do kedy by D1 mala byť dokončená, či sa teda bude budovať aj so súkromným kapitálom alebo len zo štátnych peňazí. Potom, ktorá tá trasa vlastne – ak tomu rozumiem, tak od Trnavy po Zvolen, tá R1 pôjde zo štátnych a od Zvolena cez Lučenec, Rimavskú Sobotu až do Košíc bude možnosť súkromného kapitálu. Kedy budú prvé tendre na týchto súkromných investorov a či je vôbec reálne do tých R1 dostať týchto investorov. Ďakujem.

Pavel Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií
Ďakujem pekne, pán redaktor, je to taká jedna komplexná otázka, ale nadväzuje na seba. Čo sa týka pridelenia prostriedkov zo štátneho rozpočtu, na rok 2004 je zo štátneho rozpočtu, teraz hovorím bez fondov, bez iných verejných zdrojov, je to 8,5 mld. Sk, na rok 2005, je to 9,65 mld. Sk a na rok 2006 je to 7,5 mld. Sk zo štátneho rozpočtu. To sa delí tým pomerom ako som spomínal. Čo sa týka možností vstupu investorov do týchto na trase diaľnice D1, absolútne nemám obavy, pretože sme v rokovaní s konkrétnymi skupinami, združeniami podnikateľov, investorov práve v tejto oblasti investovania do diaľnic z Francúzska, z Talianska a z Nemecka. Konkrétne aj dnes je tu pán senátor Pasinato z talianskeho senátu, ktorý je predseda dopravnej komisie a ktorý zastupuje významnú skupinu talianskych podnikateľov a jedná dnes na našom ministerstve o podmienkach zapojenia sa do tendra. Dokonca talianska strana chce podpísať tzv. memorandum o záujme o účasti na budovaní diaľnic a rýchlostných komunikácií na Slovensku, ktoré by sme mali podľa ich požiadavky a podľa ich priania podpísať 5. – 6. júla, keď budem na pozvanie pána talianskeho ministra Lunardiho, ministra dopravy v Taliansku, v Neapole. Takže to sú konkrétne reálne veci, preto aj tú diaľnicu D1 vidím reálne. Čo sa týka možných investorov na rýchlostnej komunikácii R2 – aj pre mňa to bola nová požiadavka, s ktorou nejako sme sa vnútorne nezaoberali, bola to požiadavka jednej z koaličných strán, my sme ju akceptovali s tým, že pripravíme všetky podmienky pre vypísanie tendra, ale nakoniec vidíte, že máme aj tú náhradnú alternatívu, teda v tých percentách 60, 25 a 15, počítame aj s tými 15 % na budovanie R2. V prípade, ak by našiel sa zahraničný investor, tender bol úspešný a robilo by sa to zo súkromných zdrojov, samozrejme tých 15 % by sa pripočítalo k tým 25 na tú tzv. strednú trasu rýchlostných komunikácií. A čo sa týka zahájenia, pán redaktor, máme v alternatíve 1B, ktorú som prezentoval pred týždňom, je konkrétny časový harmonogram jednotlivých krokov od mesiaca júla, kedy začneme prípravu na tender na medzinárodného poradcu, až po prvé reálne zakopanie, ktoré by najneskoršie malo byť koncom roka 2005, začiatkom roku 2006 a dovtedy by sa mali odohrať všetky tie tendre až po výber a podpis zmluvy s budúcim investorom a dodávateľom stavby. Takže tender začíname už teraz, ak ste sa konkrétne pýtali, kedy by mal byť tender, predpokladáme, že v priebehu septembra – októbra, by mal byť známy medzinárodný poradca. Chceme vybrať takého poradcu, ktorý v tejto sfére už má skúsenosti, ktorý riadil takéto procesy napríklad vo Fínsku alebo vo Francúzsku, kde týmto spôsobom postupovali. On pripraví podľa toho harmonogramu do troch mesiacov podmienky pre vypísanie tendra na investora a počítame, že niekedy začiatkom budúceho roku by mal prebehnúť tender a byť známy víťaz na vstup zahraničného kapitálu do D1. Obdobne budeme paralelne s tým postupovať aj pri R2.

pán Filipko, denník Sme
Prosím vás, kedy bude spojená Bratislava s Košicami s D1, kedy bude Trnava-Zvolen, čiže R1, a do ktorých úsekov bude štát vkladať peniaze na R2. To znamená zo štátnych ktoré úseky sa postavia a dokedy na R2. A či ten južný ťah, ktorý je cez Dunajskú Stredu je definitívne ako ukončený alebo sa aspoň ešte trochu uvažuje o tom. Ďakujem.

Pavel Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií
Nerozumiem tej poslednej otázke, či je definitívne ukončený ten južný ťah – my sme do uznesenia dali, že začneme prípravu a uskutočníme prípravné práce k realizácii rýchlostnej komunikácie. Čiže začne sa teraz od vypracovania štúdie, následne bude prebiehať posudzovanie z hľadiska životného prostredia a následne na to bude vypracovaný realizačný projekt, vydané územné rozhodnutie a stavebné povolenie. To predpokladám pri optimistickom variante, najskôr v roku 2007 tieto veci môžu byť ukončené, pretože sú tam limity na jednotlivé konania, ktoré sú stanovené zákonom. Čiže reálny predpoklad je - najskôr v roku 2007 by sa mohlo začať s konkrétnymi stavebnými prácami na rýchlostnej komunikácii tým južným ťahom. Zámerne nehovorím o čísle, pretože zatiaľ to je ešte nie je v sieti našich plánovaných rýchlostných komunikácií, teda bude mu pridelené príslušné číslo a parametre. Ďalej, čo sa týka – kedy bude ukončenie, tam aj ten projekt pod názvom 1B, ktorý sme dnes schválili hovorí o tom, že diaľnica D1 by mala byť ukončená najneskôr v roku 2010 a rýchlostná komunikácia R1 Trnava-Nitra-Zlaté Moravce-Žiar nad Hronom-Zvolen v plnom profile najneskôr do roku 2012. Ale samozrejme všetko bude záležať od toho, aké možnosti štátneho rozpočtu budú aj v nasledujúcich rokoch, pretože tu aj keď som hovoril čísla pred chvíľou, to je do roku 2006, kedy už vieme, aké čísla zo štátneho rozpočtu budú, ostatné ešte nie sú. Sú len prognózy výhľadovo, takže bude veľa záležať od toho, koľko bude v nasledujúcich rokoch na tú R1 prideľovaných prostriedkov zo štátneho rozpočtu a samozrejme bude to priamo závisieť od toho, koľko súkromného kapitálu príde na D1, pretože tým pádom bude štátny rozpočet odľahčený v prospech R1, ale to sú také maximálne lehoty. Napríklad na základe toho harmonogramu, čo som spomínal, ak začneme koncom roku 2005 alebo 2006 – započneme realizovať tie úseky, ktoré chceme za pomoci súkromného kapitálu na tej D1 – tam sú stavebné práce zvyčajne ukončené do 36 mesiacov. Takže je tam predpoklad aj urýchliť ešte to tempo z tých 2010 trošku viac, ale nechcem hovoriť dopredu. My sme dali maximálne lehoty aj na tie prípravné práce, kde počítame stále s tou horšou časovou variantou, ale som presvedčený, že aj tu sú ešte rezervy, ktoré v priebehu toho procesu sa dajú skrátiť.

pán Filipko, denník Sme
Ešte ste zabudli, ktoré úseky na R2 sa budú stavať zo štátneho.

Pavel Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií
No, pokiaľ tam prebehne tender na dodávateľa alebo na výber súkromného investora, tak pôjde celá R2, som to pred chvíľou hovoril, pôjde celá R2 týmto spôsobom a prostriedky, ktoré sú určené na R2 budú presunuté na R1. Veľa záleží aký bude záujem investorov v tejto časti, ale minimálne čo sa bude súbežne už pracovať na tom, budú obchvaty Oždian a Tornale.

redaktor, rádio Express
Je to síce vec z úplne iného materiálu, predsa len sa spýtam – pán minister, vzhľadom na spoplatňovanie, budú sa rovnako spoplatňovať už existujúce úseky diaľnic spolu s tými, ktoré budú stavať súkromní investori, alebo bude nejaký rozdiel medzi už existujúcimi diaľnicami? A druhá vec – objavili sa informácie, teda už predbežné návrhy, mýto – okolo 1–2 Sk za km, je teda nejaká predstava?

Pavel Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií
Systém spoplatňovania bude kompatibilný so systémom spoplatňovania v krajinách Európskej únie. Sme tu zaviazaní smernicou Európskej únie. Ja som bol pred tromi týždňami na rokovaní ministrov dopravy Európskej únie v Luxemburgu, tam sa vážne hovorí o horizonte rokov 2006 – 2008, kedy by mal byť jednotný systém spoplatňovania nielen čo sa týka systému, ktorý bude prijatý, ale aj výšky spoplatňovania. Takže dnes hovoriť o cenách by bolo veľmi predčasné, aj tie o 1-2 Sk je podľa mňa veľmi také predčasné, ešte vôbec to nemôžu byť údaje. Budeme musieť vynaložiť maximálne úsilie, a to hovorím otvorene, aby sme dosiahli pri rokovaní Rady ministrov Európskej únie čo najnižšiu sadzbu. Pretože pokiaľ som videl také predbežné, by som povedal, kuloárne, neoficiálne návrhy silných krajín Európskej únie, tie sa pohybujú od 0,2 EUR až do 3 EUR. Ono na prvý pohľad sa zdá, že to je nič – 0,2 EUR, ale to je 8,80 za km. Čiže tu samozrejme s tým súhlasiť nebudeme. Rozprával som na túto tému aj minulý týždeň s pánom ministrom Šimonovským z Čiech, ktorý tu bol na spoločnom zasadnutí hospodárskeho výboru u nás v parlamente a dohodli sme sa, že zvoláme v najbližšom čase takú expertnú skupinu Višegrádskej štvorky, kde chceme prijať jednotné stanovisko k tomu a mať pripravený istý návrh, pretože skutočne také 0,2 ale aj 0,1 dokonca, alebo ešte nižšie percento, alebo nejaké vyššie promile by mohlo byť likvidačné u nás. Ale keď ste sa pýtali, či bude rozdiel medzi novo vybudovanými alebo terajšími, osobne môj názor je, že nie, že to bude centrálne spoplatnené jednotným systémom všetky diaľnice bez ohľadu na to, či boli vybudované skôr alebo neskôr. Pokiaľ ste narážali aj na to, že to mýto bude súčasťou potom financovania alebo vracania tomu investorovi, áno, počíta sa s tým v tej finančnej analýze, ktorá bola v rámci toho projektu schválená. Počíta sa s tým ako s významnou časťou splácania tých investičných nákladov v priebehu tých rokov, na ktoré sa uzavrie dohoda, resp. na ktorú ten investor dostane licenciu.

Jana Vorháčová, denník Pravda
Pán minister, ja by som chcela ešte k tejto otázke, ktorú mal kolega z rádia ešte upresnenie. Pri rokovaniach so zahraničnými investormi sa určite hovorí o návratnosti tých prostriedkov a podľa tých prepočtov, ktoré robili zatiaľ odborníci sa ukazuje, že mýto také, aby bolo únosné pre ľudí, ktorí jazdia po našich diaľniciach, nebude dostatočné. Čiže uvažuje sa s tým, že štátny rozpočet teda bude dorovnávať tomu súkromnému investorovi to, čo sa nevyberie v dostatočnom mýte - nech už sa stanoví podľa určitých pravidiel tak, aby bolo únosné, to je prvá vec. Druhá vec – či v rámci toho ústupku, ktorý sa urobil, že len 60 % každý rok pôjde na D1 to bude znamenať aj to, že niektoré úseky, ktoré sa plánovali, že sa rozostavajú, nebudú rozostavané alebo tie budú presunuté na toho súkromného investora?

Pavel Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií
Nie, nemyslím si, že na základe toho rozdelenia 60-25-15, že dôjde k badateľnému poklesu prác na severnej trase alebo na tej trase diaľnice D1. Aj teraz je ten pomer, možno trošku vyšší, možno je 70-30. Keď si zoberiete teraz tú strednú časť, my v tomto roku finišujeme na prácach, odovzdávame lievik Hronský Beňadik, odovzdávame ďalšiu stavbu Hronský Beňadik-Rudno a zahajujeme v tomto roku Rudno-Žarnovica. Takže nedá sa povedať, že by sme aj teraz nedávali prostriedky na túto. Takže nejaké výrazné v tomto smere pri rozdelení, to sme hneď si prepočítali, výrazné nejaké nebudú. Očakávame práve, že toto môžeme vyrovnať vstupom toho zahraničného kapitálu. My zatiaľ počítame, ak zoberieme do úvahy úseky, ktoré už sú zakontrahované, ktoré už majú firmy po výberovom konaní, len pomaly postupujú práce z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, povedzme Ladce-Sverepec - ten úsek, keď zoberieme do úvahy, že už máme schválené niektoré úseky pre čerpanie predvstupových fondov, konkrétne Kohézny fond, je tam schválené Mengusovce-Janovce. Je to úsek viac ako 30 km o rozpočte skoro 12,5 mld. Sk. Takže keď zoberieme do úvahy tie rozpracované veci a veci, ktoré pôjdu cez fondy, zostáva nám súkromným kapitálom pokryť asi 80-85 km v rozsahu asi 64 mld. Sk. Tak je to momentálne kvantifikované a nevidím problém v tom, aby sme v rámci toho pri vypísaní tendra na medzinárodného dodávateľa, investora, aby sme tieto čísla posúvali. Nebude povedzme 84, možno bude teda 95 km diaľnic a bude to viac. Takže nevidím v tomto smere nejaký problém a samozrejme tieto čísla, aj som to dnes na vláde povedal, nemusia byť konečné, ale nie z hľadiska, že by boli vyššie, ja si dovolím tvrdiť, že budú nižšie, pretože jedným z kritérií pre výber toho investora bude aj jeho cenová ponuka. Samozrejme, že cena bude zohrávať významnú rolu – za koľko bude schopný nám toto a toto postaviť. A čo sa týka tej prvej otázky – samozrejme, že bude aj zo štátneho rozpočtu, uvažujeme s tým, ale nie niečo navyše, čo budeme potrebovať okrem toho, čo sa vydáva teraz. Práve tá filozofia splácania toho zahraničného kapitálu je založená na tom, že štátny rozpočet momentálne vydáva v priemere ročne 8,5 až 10 mld. Sk na výstavbu diaľnic a rýchlostných komunikácií. Čiže to, že my ich budeme mať ukončené oproti pôvodnému zámeru, ktorý hovorí o tom, že pri súčasnom financovaní zo štátneho rozpočtu to bude o 14 či 18 rokov, tak my to budeme mať za štyri, za päť alebo za šesť rokov a práve tie prostriedky, ktoré sú pravidelne plánované jednotlivé roky na výstavbu diaľnic, budú jedným zo zdrojov splácania aj tých investícií, ktorú tu prídu v priebehu tých piatich – šiestich rokov. Ale podstatný príjem bude príjem zo spoplatňovania. Ten sa počíta od roku 2006 okolo 3 mld. Sk. Samozrejme od roku 2010 – 2011, kedy aj počítame so začatím, v roku 2010, splatnosti, po ukončení tej diaľnice, celého projektu, kedy budú spoplatňované podobným systémom už nielen nákladné autá nad 3,5 t, ale celý systém spoplatňovania bude jednotný pre nákladné, osobné – tam sa už uvažuje so 6 až 7 mld. Sk. Takže ale priama odpoveď na vašu prvú otázku – áno, počíta sa aj s časťou zo štátneho rozpočtu.

redaktor
Týka sa to vyhlásenia vlády Slovenskej republiky k novele Zákona o Maďaroch žijúcich v zahraničí. Vo vyhlásení sa hovorí, že vláda vytvorí priestor pre slovenskú diplomaciu na rokovania. Pýtam sa na čo vláda myslí – aké rokovania, na akej úrovni a na akej báze.

Pavel Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií
Ja veľmi krátko, je to otázka pre premiéra. Nebol som predkladateľ tohto návrhu, ale myslím si, že nepoviem iné stanovisko ako je stanovisko premiéra a stanovisko vlády na rokovania o vecných stránkach problému. Ale nikdy nebude vláda Slovenskej republiky rokovať o zákone iného štátu.

Martin Maruška, hovorca vlády
Čiže vláda je pripravená rokovať v rámci Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, dohodnú sa na spôsobe podpory príslušných vzdelávacích inštitúcií, ale aj ďalších otázkach vzájomnej podpory príslušníkov menšín, ale jedine na báze tejto základnej bilaterálnej slovensko-maďarskej zmluvy, čiže využijúc mechanizmus tejto zmluvy, nie na báze zákona cudzieho štátu.

pán Filipko, denník Sme
Len sa chcem ešte opýtať – mýtne, ktoré bude rovnaké ako v Európskej únii bude platiť aj pre rýchlostné komunikácie alebo to bude len na diaľniciach? Alebo rovnaké mýtne ako na diaľniciach bude aj na tých rýchlostných?

Pavel Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií
Nepoviem vám konkrétne teraz, prispôsobíme sa záverom, ktoré budú prijaté na zasadnutí rady ministrov dopravy európskych krajín tak, ako bude tam prijaté. Pokiaľ prijme sa všeobecne rovnaké, sme nútení to dodržiavať. Pokiaľ bude tam určitá tolerancia alebo nejaká disproporcia, takisto budeme musieť to rešpektovať. Ale hovorím, budeme musieť vynaložiť veľké úsilie, hlavne tie prístupové krajiny, aby sme presvedčili tých bohatších kolegov, že je potrebné stlačiť tú spodnú hranicu na nejaké veľmi malé promile z eura.

Martin Maruška, hovorca vlády
Dámy a páni, ďakujem pekne za účasť.