Tlačová konferencia - 39. rokovanie vlády,
dňa 18. 6. 2003

Martin Maruška, hovorca vlády
Dobrý deň dámy a páni, dovoľte mi, aby som vás privítal na tlačovej konferencii po skončení 39. rokovania vlády Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky sa dneska zaoberala aktualizáciu nového projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest. K tomuto materiálu bolo prerušené rokovanie, ale k obsahovej stránke tohto materiálu sa vám vyjadrí pán minister dopravy, pôšt a telekomunikácií, pán Prokopovič, nech sa páči, máte slovo.

Pavol Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií
Ďakujem pekne za slovo, vážené dámy, vážení páni, želám vám príjemný a úspešný deň. Dnes som predkladal na rokovanie vlády aktualizáciu projektu výstavby diaľnic a rýchlostných komunikácií na Slovensku a v rámci toho projektu navrhuje náš rezort ako možné varianty postupu výstavby diaľnic a rýchlostnej komunikácie tri také základné varianty z hľadiska smerovania regionálneho. Chcem na úvod povedať, že diaľničné prepojenie Bratislavy a Košíc, teda východu a západu republiky, má len jednu jedinú alternatívu, diaľničné prepojenie a to je diaľničné prepojenie tzv. trasou diaľnice D1, ktorá vedie po trase Prešov-Poprad-Ružomberok-Martin-Žilina-Považská Bystrica-Trenčín-Trnava-Bratislava. To je jediné možné diaľničné prepojenie východu a západu našej republiky, to je ako prvá alternatíva. Druhá alternatíva, ktorá sa tiež v tomto materiáli vyskytuje, je alternatíva prednostného riešenia rýchlostnej komunikácie R1, to je Trnava – Zvolen a pokračovanie rýchlostnej komunikácie R2 Zvolen – Košice a takou treťou alternatívou, ktorá by snáď prichádzala do úvahy, je tiež priorita pre rýchlostnú komunikáciu R4 a to je rýchlostná komunikácia Košice–Zvolen–Veľký Krtíš–Nové Zámky-Bratislava. Chcem podotknúť, že najvýhodnejšia, aj dneska som to dokumentoval jednak na rôznych mapkách, na náčrtoch, na tabuľkách, kde som aj rozoberal možnosti financovania, najvýhodnejšia pre Slovensko a prepojenie najrýchlejšie Košice–Bratislava sa javí alternatívou č. 1, čiže ukončením diaľnice D1. Je to z viacerých dôvodov - po prvé z tohto dôvodu, že na tomto úseku je množstvo akcií už rozpracovaných, zakontrahovaných a teda aj keby sme uvažovali s presunutím priority na rýchlostnú komunikáciu R1 alebo dole na južný ťah, aj tak by sa niektoré akcie na diaľnici D1, a je ich dosť, museli plniť, pretože sú už zakontrahované, resp. niektoré sme už predložili a máme schválené aj Európskou komisiou pre zaradenie do predvstupových fondov. Týka sa to hlavne veľkej akcie Mengusovce–Janovce pod Tatrami, ktorá má celkový náklad viac ako 11,5 mld. Sk, ktorá je plánovaná na nasledujúce roky, čiže napriek tomu, že my sme uvažovali s inou alternatívou, tá alternatíva dobudovania diaľnice by svojím spôsobom pokračovala, akurát by sa natiahol čas predĺženia a nemali by sme ani pri jednom prepojení plnohodnotnú diaľničnú sieť, pretože aj pri vybudovaní rýchlostných komunikácií sa vo väčšine kilometrov počíta iba s polovičným profilom, pretože intenzita dopravy na trasách rýchlostných komunikácií z ekonomického hľadiska nepredpokladá plné štvorprofilové využitie. Čo sa týka tej alternatívy, ktorú sme predložili ako náš návrh pre alternatívu č. 1, teda tá alternatíva dokončenia diaľničného prepojenia diaľnicou D1, tam máme z pohľadu financovania teraz, z hľadiska technického je to to isté, ale z hľadiska financovania máme tam dve alternatívy. Prvá alternatíva je financovanie zo štátneho rozpočtu, kde pri predpoklade financovania zo štátneho rozpočtu od 9 do 11,5 mld. korún ročne, pri maximálnom využití predvstupových fondov by sme si trúfali ukončiť do roku 2012, najskôr do roku 2012, čisto zo štátneho rozpočtu. My sme však dnes predložili vláde na schválenie alternatívu tzv. 1B, ktorá hovorí o vstupe súkromného kapitálu do výstavby diaľnic a následného financovania cez novozaloženú diaľničnú spoločnosť, financovania na základe licencie v priebehu 15 až 20 rokov s tým, že podľa tohto variantu, kde sme predložili aj konkrétny harmonogram cez výber zahraničného poradcu, cez tender medzinárodný na výber dodávateľov a pod., trúfame si ju dokončiť najneskôr, diaľnicu D1 do roku 2010 s tým, že pokiaľ sa nám podarí skrátiť aj tie lehoty v tom harmonograme, ktoré máme ako maximálne, môže sa ešte o rok celé dobudovanie ukončiť. Dneska sme to predostreli aj s mojimi kolegami na vláde Slovenskej republiky, môžem povedať, že k technickej stránke projektu neboli žiadne pripomienky, žiaľ, ministri za SMK uplatnili právo veta s tým, že nevidia dostatočné preferovanie tzv. južného ťahu a požiadali o preloženie o týždeň. K tej ich požiadavke toho južného ťahu snáď len to, my nevylučujeme, že súbežne s výstavbou diaľnice D1, to som im práve zdôraznil, čím viac súkromného kapitálu príde do výstavby diaľnice D1, tým viac možností sa otvára pre štátny rozpočet na financovanie rýchlostných komunikácií, lebo súkromný kapitál do rýchlostných komunikácií momentálne nepríde, nie je oň záujem, ale máme mnoho serióznych záujemcov z Francúzska, z Talianska, z Nemecka, ktorí vedia aké podmienky máme pre dobudovanie diaľnice D1 a majú reálny záujem zúčastniť sa toho tendra. Navyše tzv. tá južná trasa by bola paralelnou trasou s existujúcou maďarskou hranicou Bratislava – Budapešť, čiže nepredpokladá sa ani v budúcnosti, aby tá južná trasa, ktorú som pred chvíľou menoval, teda Košice-Zvolen-Veľký Krtíš-Nové Zámky-Bratislava, aby bola v budúcnosti viac využitá z toho dôvodu, že paralelne niekoľko kilometrov za hranicou ide diaľnica. Takže trošku som bol aj sklamaný prístupom ministrov z SMK, ale také sú pravidlá, také sú regule, som povinný to rešpektovať a teda pripravím sa aj na koaličnú radu budúci týždeň, aj na zasadnutie vlády v stredu, aby som opäť to naše stanovisko obhájil.

Jozef Hübel, SRo
Pán minister, keď sme boli pred niekoľkými dňami v Lisabone, tak portugalskí partneri povedali, že prvé, čo bolo pri vstupe alebo po vstupe do Európskej únie v roku 1985, myslím, 1986 - podobne aj Španieli. Tak vytvorili alebo ťažisko dali na infraštruktúru, to znamená, že vytvorili najprv cestné a diaľničné komunikácie. My sme tesne pred touto métou vstupu do Európskej únie, bude aj u nás teda to ťažisko predovšetkým na tie diaľnice, aby tu potom aj tí zahraniční investori nemali argument, že nemáte infraštruktúru, tak sem neprídeme.

Pavol Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií
Veľmi si želám, pán Hübel, aby to tak bolo a budem všetko robiť pre to, aby to ťažisko na infraštruktúre bolo. Aj po rozhovoroch s pánom ministrom financií som optimista, pretože aj tá rezerva, s ktorou sa počíta na budúci rok, by mala v prevažnej miere smerovať práve do výstavby diaľnic a rýchlostných komunikácií. Chceme urobiť maximálne pre to, hovorili ste o príklade Portugalska, boli sme aj tam, bol aj od nás vedúci úradu na seminári v Portugalsku, lebo hľadáme skúsenosti z viacerých krajín, konkrétne ten projekt, ktorý my preferujeme, o ktorom som pred chvíľou hovoril, postavil cesty vo Fínsku a časť aj vo Francúzsku, čiže nevymýšľame nič nové, na ktorom by sme chceli experimentovať, sú to všetko veci, ktoré sú už overené a chceme to robiť cez medzinárodného poradcu, ktorý takéto veci už robil, ale súhlasím s vami, že infraštruktúra je základom pre, momentálne v takej krajine ako je Slovensko, pre rozvoj aj ostatných odvetví. Chcem len podotknúť to, možno som to dosť nezvýraznil, že pri našom navrhovanom variante, tzv. variante B1, teda dokončenie diaľničnej trate D1 severným smerom za prispenia súkromného kapitálu, zároveň uvažujeme aj v tomto projekte súbežne s dobudovaním rýchlostnej komunikácie R1 Trnava–Zvolen v plnom štvorprúdovom profile a Zvolen–Košice v polovičnom profile, tam intenzita nie je taká, aby sme uvažovali ešte v tom plnom, ale takisto do roku 2012, teda 2 roky po ukončení D1 by mal byť ukončený aj ťah R1, R2 na Košice, takže prikladáme tomu význam a urobím všetko pre to, aby sa to stalo skutočne prioritou.

redaktor
Ďakujem, pán minister, ako by bolo riešené potom spoplatňovanie diaľnic, v prípade, že tí investori jednoducho súkromní by z toho chceli niečo zrejme mať, ďakujem.

Pavol Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií
Spoplatňovanie diaľnic samozrejme bude dôležitým zdrojom pri úhrade za investície do diaľnic súkromnému investorovi, ale v žiadnom prípade nebude vyberanie mýtneho alebo ako sa to bude volať, spoplatňovanie diaľnic nebude priamo v réžii toho zahraničného investora alebo investora, ktorý bude investovať do diaľnic. Spomínal som pred chvíľou, že uvažujeme v tom projekte so zriadením tzv. diaľničnej spoločnosti, ktorá bude akciová spoločnosť štátu so 100 % účasťou štátu, ktorá bude realizovať práve všetky tieto vzťahy vo vzťahu k zahraničnému investorovi, teda ona bude aj príjemcom a vykonávateľom spoplatňovania diaľnic a rýchlostných komunikácií a práve cez ňu budú uhrádzané záväzky investorovi. Opäť hovorím, je to model, ktorý je už odskúšaný inde a ktorý si myslíme, že je vhodný aj pre Slovenskú republiku.

Martin Maruška, hovorca vlády
Dámy a páni, ďakujem pekne za účasť a za pozornosť, dovidenia.